Čo nám priniesla zmena stravovacích návykov v posledných rokoch

Autor: Jana Jurkovičová | 18.8.2014 o 10:04 | Karma článku: 6,65 | Prečítané:  2225x

Stravovacie návyky obyvateľstva sa z pochopiteľných dôvodov priebežne a sústavne menia. Vplýva na ne predovšetkým ponuka potravinárskeho priemyslu a obchodu a, bohužiaľ, v oveľa menšej miere ich ovplyvňujú stále pribúdajúce vedecké poznatky o vplyve jednotlivých potravín či živín na ľudské zdravie. K príkladom, ako sa menia názory na potraviny, možno zaradiť napríklad vajíčka – po ére „jedno vajce denne“ prišiel „strašiak“ cholesterol a vajíčka sa doslova dostali na čiernu listinu. Po zistení, že príjem cholesterolu z potravy (ak nie je extrémne vysoký) významne neovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi, sa vajíčka omilostili – aj vzhľadom na ich mimoriadnu nutričnú hodnotu, a ich umiernená konzumácia je dnes akceptovateľná.   

Výrazne sa zmenili aj názory na rastlinné tuky a margaríny. Vo vojnových či krízových časoch plnili úlohu menej kvalitnej a hlavne lacnejšej náhrady masla, a u viacerých starších pamätníkov tých čias tento pohľad na margaríny pretrváva dodnes. Dnes sú v ponuke viaceré druhy margarínov, ktoré sa stali bežnou súčasťou pestrej stravy – nátierkové či určené na pečenie, prípadne ochutené, so zanedbateľným obsahom zdraviu škodlivých trans-mastných kyselín a obohatené o polynenasýtené mastné kyseliny a viaceré vitamíny.

Vzhľadom na postupne pribúdajúce poznatky o nepriaznivom vplyve nasýtených (živočíšnych) tukov na zdravie nastal v nedávnej minulosti u konzumentov prechod od bravčovej masti a iných živočíšnych tukov k rastlinným olejom, kým sa neukázalo, že nie všetky rastlinné tuky sú rovnako „zdravé“, a najmä nie všetky oleje sú vhodné na tepelné spracovanie. Oleje s vysokým obsahom polynenasýtených mastných kyselín prinášajú zdravotné benefity len za studena, lebo sú tepelne málo stabilné a pri vyprážaní či fritovaní podliehajú rýchlej oxidácii a degradácii. Potravinársky priemysel nám dnes ponúka širokú paletu olejov – rafinovaných, za studena lisovaných, panenských atď., a aj špeciálne upravených, ktoré sú určené do teplej kuchyne.

Veľmi nepriaznivú zmenu stravovacích návykov sledujeme v oblasti tzv. rýchleho občerstvenia. Kým pred pár desiatkami rokov takéto potraviny (a ani reťazce) u nás neboli, dnes vidíme ich nadmernú konzumáciu (a v postupne sa zväčšujúcich porciách) predovšetkým v mladej generácii a už aj u detí. Samozrejme, vrátane nevyhnutných sladených nápojov (a ku každému jedlu porcia hranolčekov zdarma!), s následným zvyšovaním nadhmotnosti a obezity v populácii. Negatívnu úlohu zohráva aj často agresívna reklama na nezdravé potraviny (čipsy, krekery, zemiakové lupienky, sladkosti, cukríky, hranolčeky, sladké nápoje a pod.), na ktorú veľmi vnímavo reaguje najmä najmladšia generácia.

K ďalším „vymoženostiam“ našej doby možno zaradiť neustále stúpajúcu konzumáciu sladených nealkoholických nápojov, ktorým možno pripísať viaceré dôsledky na zdravotnom stave už aj v našej populácii – nadváhu a obezitu, cukrovku, metabolický syndróm, srdcovocievne choroby. Obchody sú plné nielen tradičných značiek týchto nápojov rôznych farieb, ale už aj naše kvalitné a zdraviu prospešné podzemné a minerálne vody sa postupne znehodnocujú cukrom, sladidlami, umelými farbivami a príchuťami – fantázia výrobcov nepozná hranice.

A keď sme pri pitnom režime – v posledných rokoch môžeme sledovať až doslova posadnutosť vodou. Ťažko možno kdekoľvek vonku stretnúť človeka bez plastovej fľaše s vodou či iným nápojom v ruke. (Bezpochyby tu ide najmä o snahu výrobcov PET fliaš predať čo najviac balenej vody, hoci z vodovodu tečie kvalitná a bezchybná pitná voda.) Ľudia sa z rozličných zdrojov dozvedajú, aké dôležité je piť veľa vody (2 – 3 – 5 – 7 litrov denne!), ako je to potrebné pre chudnutie, „detoxikáciu“, krásnu hydratovanú pleť bez vrások a pod. Výsledkom takéhoto informačného tlaku potom môže byť doslova až posadnutosť vodou. V skutočnosti ide o neadekvátny, zbytočný, nadmerný príjem vody v domnení, že je to zdraviu prospešné. Takéto správanie môžeme zaradiť do skupiny porúch správania (zaužíval sa termín aquaholizmus).

O stredomorskej strave sa tvrdí, že ide o optimálnu stravu v prevencii chronických chorôb a zachovaní dobrého zdravia. Ale aj stredomorská strava prešla svojím historickým vývojom. Nejde o špecifický druh stravy, nemá ani presne stanovený stravovací program, mohla by sa definovať skôr ako súbor stravovacích návykov, ktoré tradične dodržiavajú obyvatelia približne 16 krajín okolo Stredozemného mora, v krajinách, kde sa pestujú olivy. V skutočnosti ide o spôsob stravovania bežný v tomto regióne koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia, keď sa postupne zlikvidovali dôsledky 2. svetovej vojny, ale fast-foodová „kultúra“ sem ešte neprenikla.

Najbližšie k definícii „tradičnej stredomorskej stravy“ je stravovací model obyvateľov Kréty. Nápadne sa podobá strave ľudí v období paleolitu, najmä pokiaľ ide o príjem vlákniny, antioxidantov a pomer jednotlivých mastných kyselín v tukoch, predovšetkým pomer omega-6 : omega-3. Takýto typ stravovania a životného štýlu sa vytváral vplyvom klimatických podmienok, chudoby a núdze, nevychádzal z vedeckých poznatkov.

Dnes už prakticky neexistuje jednotná stredomorská strava, každá krajina má svoj vlastný špecifický stravovací model. V priebehu posledných niekoľkých dekád obyvatelia Stredomoria postupne opúšťajú svoje tradičné a zdraviu prospešné stravovacie zvyklosti a zdravý životný štýl, najmä mladšie generácie, a postupne preberajú nezdravý západný štýl stravovania. Ponuka a výber potravín sa mení aj v dôsledku rastúceho blahobytu a postupnej globalizácie potravinových zdrojov. Tradičné potraviny postupne vytláčajú jedlá s vysokým obsahom energie, bohaté na nasýtené tuky a cukor a chudobné na mikronutrienty a súčasné stravovacie zvyklosti veľkej časti mladých ľudí prispievajú k obezite a zvyšujúcim sa hladinám cholesterolu v krvi, pričom, samozrejme, významnú úlohu zohráva aj nedostatočná a stále sa znižujúca telesná aktivita. A potom v medzinárodných štatistikách a porovnaniach zisťujeme, že najvyššie zastúpenie obezity je práve v niektorých krajinách okolo Stredozemného mora...  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúte po minúte: Dodávka vrazila do ľudí v Barcelone, polícia hovorí o terorizme

Dvaja ozbrojenci sa zabarikádovali v bare, nie je jasné, či držia rukojemníkov.

EKONOMIKA

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky aj na mäso.


Už ste čítali?