Čo nám priniesla zmena stravovacích návykov v posledných rokoch

Autor: Jana Jurkovičová | 18.8.2014 o 10:04 | Karma článku: 6,65 | Prečítané:  2100x

Stravovacie návyky obyvateľstva sa z pochopiteľných dôvodov priebežne a sústavne menia. Vplýva na ne predovšetkým ponuka potravinárskeho priemyslu a obchodu a, bohužiaľ, v oveľa menšej miere ich ovplyvňujú stále pribúdajúce vedecké poznatky o vplyve jednotlivých potravín či živín na ľudské zdravie. K príkladom, ako sa menia názory na potraviny, možno zaradiť napríklad vajíčka – po ére „jedno vajce denne“ prišiel „strašiak“ cholesterol a vajíčka sa doslova dostali na čiernu listinu. Po zistení, že príjem cholesterolu z potravy (ak nie je extrémne vysoký) významne neovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi, sa vajíčka omilostili – aj vzhľadom na ich mimoriadnu nutričnú hodnotu, a ich umiernená konzumácia je dnes akceptovateľná.   

Výrazne sa zmenili aj názory na rastlinné tuky a margaríny. Vo vojnových či krízových časoch plnili úlohu menej kvalitnej a hlavne lacnejšej náhrady masla, a u viacerých starších pamätníkov tých čias tento pohľad na margaríny pretrváva dodnes. Dnes sú v ponuke viaceré druhy margarínov, ktoré sa stali bežnou súčasťou pestrej stravy – nátierkové či určené na pečenie, prípadne ochutené, so zanedbateľným obsahom zdraviu škodlivých trans-mastných kyselín a obohatené o polynenasýtené mastné kyseliny a viaceré vitamíny.

Vzhľadom na postupne pribúdajúce poznatky o nepriaznivom vplyve nasýtených (živočíšnych) tukov na zdravie nastal v nedávnej minulosti u konzumentov prechod od bravčovej masti a iných živočíšnych tukov k rastlinným olejom, kým sa neukázalo, že nie všetky rastlinné tuky sú rovnako „zdravé“, a najmä nie všetky oleje sú vhodné na tepelné spracovanie. Oleje s vysokým obsahom polynenasýtených mastných kyselín prinášajú zdravotné benefity len za studena, lebo sú tepelne málo stabilné a pri vyprážaní či fritovaní podliehajú rýchlej oxidácii a degradácii. Potravinársky priemysel nám dnes ponúka širokú paletu olejov – rafinovaných, za studena lisovaných, panenských atď., a aj špeciálne upravených, ktoré sú určené do teplej kuchyne.

Veľmi nepriaznivú zmenu stravovacích návykov sledujeme v oblasti tzv. rýchleho občerstvenia. Kým pred pár desiatkami rokov takéto potraviny (a ani reťazce) u nás neboli, dnes vidíme ich nadmernú konzumáciu (a v postupne sa zväčšujúcich porciách) predovšetkým v mladej generácii a už aj u detí. Samozrejme, vrátane nevyhnutných sladených nápojov (a ku každému jedlu porcia hranolčekov zdarma!), s následným zvyšovaním nadhmotnosti a obezity v populácii. Negatívnu úlohu zohráva aj často agresívna reklama na nezdravé potraviny (čipsy, krekery, zemiakové lupienky, sladkosti, cukríky, hranolčeky, sladké nápoje a pod.), na ktorú veľmi vnímavo reaguje najmä najmladšia generácia.

K ďalším „vymoženostiam“ našej doby možno zaradiť neustále stúpajúcu konzumáciu sladených nealkoholických nápojov, ktorým možno pripísať viaceré dôsledky na zdravotnom stave už aj v našej populácii – nadváhu a obezitu, cukrovku, metabolický syndróm, srdcovocievne choroby. Obchody sú plné nielen tradičných značiek týchto nápojov rôznych farieb, ale už aj naše kvalitné a zdraviu prospešné podzemné a minerálne vody sa postupne znehodnocujú cukrom, sladidlami, umelými farbivami a príchuťami – fantázia výrobcov nepozná hranice.

A keď sme pri pitnom režime – v posledných rokoch môžeme sledovať až doslova posadnutosť vodou. Ťažko možno kdekoľvek vonku stretnúť človeka bez plastovej fľaše s vodou či iným nápojom v ruke. (Bezpochyby tu ide najmä o snahu výrobcov PET fliaš predať čo najviac balenej vody, hoci z vodovodu tečie kvalitná a bezchybná pitná voda.) Ľudia sa z rozličných zdrojov dozvedajú, aké dôležité je piť veľa vody (2 – 3 – 5 – 7 litrov denne!), ako je to potrebné pre chudnutie, „detoxikáciu“, krásnu hydratovanú pleť bez vrások a pod. Výsledkom takéhoto informačného tlaku potom môže byť doslova až posadnutosť vodou. V skutočnosti ide o neadekvátny, zbytočný, nadmerný príjem vody v domnení, že je to zdraviu prospešné. Takéto správanie môžeme zaradiť do skupiny porúch správania (zaužíval sa termín aquaholizmus).

O stredomorskej strave sa tvrdí, že ide o optimálnu stravu v prevencii chronických chorôb a zachovaní dobrého zdravia. Ale aj stredomorská strava prešla svojím historickým vývojom. Nejde o špecifický druh stravy, nemá ani presne stanovený stravovací program, mohla by sa definovať skôr ako súbor stravovacích návykov, ktoré tradične dodržiavajú obyvatelia približne 16 krajín okolo Stredozemného mora, v krajinách, kde sa pestujú olivy. V skutočnosti ide o spôsob stravovania bežný v tomto regióne koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia, keď sa postupne zlikvidovali dôsledky 2. svetovej vojny, ale fast-foodová „kultúra“ sem ešte neprenikla.

Najbližšie k definícii „tradičnej stredomorskej stravy“ je stravovací model obyvateľov Kréty. Nápadne sa podobá strave ľudí v období paleolitu, najmä pokiaľ ide o príjem vlákniny, antioxidantov a pomer jednotlivých mastných kyselín v tukoch, predovšetkým pomer omega-6 : omega-3. Takýto typ stravovania a životného štýlu sa vytváral vplyvom klimatických podmienok, chudoby a núdze, nevychádzal z vedeckých poznatkov.

Dnes už prakticky neexistuje jednotná stredomorská strava, každá krajina má svoj vlastný špecifický stravovací model. V priebehu posledných niekoľkých dekád obyvatelia Stredomoria postupne opúšťajú svoje tradičné a zdraviu prospešné stravovacie zvyklosti a zdravý životný štýl, najmä mladšie generácie, a postupne preberajú nezdravý západný štýl stravovania. Ponuka a výber potravín sa mení aj v dôsledku rastúceho blahobytu a postupnej globalizácie potravinových zdrojov. Tradičné potraviny postupne vytláčajú jedlá s vysokým obsahom energie, bohaté na nasýtené tuky a cukor a chudobné na mikronutrienty a súčasné stravovacie zvyklosti veľkej časti mladých ľudí prispievajú k obezite a zvyšujúcim sa hladinám cholesterolu v krvi, pričom, samozrejme, významnú úlohu zohráva aj nedostatočná a stále sa znižujúca telesná aktivita. A potom v medzinárodných štatistikách a porovnaniach zisťujeme, že najvyššie zastúpenie obezity je práve v niektorých krajinách okolo Stredozemného mora...  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu.


Už ste čítali?