Rastie nám generácia obéznych?

Autor: Jana Jurkovičová | 17.5.2013 o 14:45 | Karma článku: 5,69 | Prečítané:  1234x

Na Slovensku už dlhodobo konštatujeme, že deti majú nesprávne stravovacie návyky, ktoré v dospelosti môžu viesť k vývoju nielen obezity, ale aj ďalších chronických chorôb. Aj keď výskyt detskej obezity na Slovensku zatiaľ, našťastie, nedosahuje také kritické hodnoty ako napr. na Malte či v USA, kde má nadváhu a obezitu približne tretina detí, aj u nás má obezita detí stúpajúci trend - v súčasnosti sa odhaduje, že asi 13 - 14 % detí má nadváhu, z nich asi 7 - 8 % je obéznych, pričom miera zvyšovania výskytu detskej obezity je oveľa rýchlejšia ako v minulosti.

Súčasnú epidémiu až pandémiu obezity spustila energetická nerovnováha - dramatické zníženie telesnej aktivity a zvýšená konzumácia jedál a nápojov bohatých na energiu a chudobných na živiny.

Kde robíme najčastejšie chyby

Dôležité je uvedomiť si, že neexistujú dobré a zlé či zdravé a nezdravé potraviny, existuje len správne a nesprávne stravovanie. K najčastejším chybám vo výžive detí v súčasnosti možno zaradiť vynechávanie niektorých jedál (najčastejšie raňajok), nepravidelnosť v stravovaní, nesprávne rozloženie stravy v priebehu dňa („silné" desiate, presúvanie energeticky výdatných jedál do popoludňajších a večerných hodín), výber nevhodných jedál v školských či iných bufetoch, nedostatočná konzumácia ovocia, zeleniny, rýb, mliečnych výrobkov a naopak, preferovanie sladkostí, cukroviniek a presladených nápojov.

Čo v strave detí nesmie chýbať

Pri zostavovaní jedálnička dieťaťa je dôležité prihliadať na špecifické požiadavky detského organizmu - dieťa nie je zdrobnenina dospelého človeka, a teda potraviny vhodné pre dospelého nie sú vždy vyhovujúce aj pre dieťa.

Aj v detskom veku platí, že tuky by mali pokryť 25 - 30 % celkovej prijatej energie (u dojčiat a batoliat je to však podstatne viac). Tuk patrí k základným živinám a detský organizmus ho v primeranom množstve nevyhnutne potrebuje. Aj u detí treba dbať na obsah matných kyselín v tuku a ich správny pomer - k zdrojom zdravých tukov patria rastlinné oleje, orechy, semená, tučné morské ryby, ale aj mlieko a mliečne výrobky (u detí nie je vhodné preferovať nízkotučné mliečne výrobky, lebo by sa mohli ochudobniť o pestrú paletu mastných kyselín a vitamíny rozpustné v tukoch). V detskom veku sú mimoriadne dôležité najmä esenciálne polynenasýtené mastné kyseliny pre ich význam pri vývoji nervovej sústavy. Vhodné je obmieňať v strave ich rozličné zdroje - repkový, slnečnicový, olivový olej, ako aj rastlinné nátierkové tuky (margaríny).

Najväčšiu časť denného energetického príjmu by mali tvoriť obilniny. Okrem komplexných sacharidov obsahujú aj veľa vitamínov (najmä skupiny B) a minerálnych látok - najviac v obalových vrstvách zŕn, preto sa kladie dôraz aj na konzumáciu celozrnných výrobkov s bohatým obsahom vlákniny.

Denne alebo takmer denne treba deťom podávať aj čerstvé mäso (striedať všetky druhy), ryby, vajíčka a strukoviny ako významné a nenahraditeľné zdroje predovšetkým plnohodnotných bielkovín, ale aj železa, vitamínov, minerálnych látok. Opäť treba zdôrazniť pravidelný dostatočný príjem mliečnych výrobkov ako bohatý a dobre využiteľný zdroj vápnika v prevencii osteoporózy v neskoršom veku. Mýtus, že mlieko zahlieňuje, je skutočne len - mýtus. Zeleninuovocie treba deťom podávať v piatich porciách denne, to znamená pri každom jedle počas dňa.

Dieťa by si malo od malička zvykať aj na správny pitný režim a výber vhodných nápojov - prednostne pitnú vodu, pramenité vody s nízkym obsahom minerálov, nesladené ovocné čaje a prírodné (riedené) čerstvé ovocné šťavy.

 ... a čo by v nej nemalo byť

Deti prirodzene preferujú sladkú chuť, preto im nie je vhodné sladkosti úplne odopierať. Nemožno im však dať priveľkú slobodu pri výbere stravy, lebo by to viedlo k jednostrannému jedálničku, dieťa by preferovalo sladké pokrmy a nové chute by odmietalo. Podľa viacerých štúdií denný príjem sladkostí uvádza až takmer 60 % detí, z čoho vyplýva nadmerný príjem sacharózy (repného cukru) - odhaduje sa na 15 - 16 % energetického príjmu, hoci prijateľné množstvo je menej ako 10 %. Preto pred cukrovinkami a zákuskami treba dať prednosť sladkému či sušenému ovociu, sladšej zelenine, kvalitnej čokoláde. Zdrojom cukru a nemalej dávky „prázdnej" energie sú aj sladené nápoje - 1,5 l sladeného nápoja dodá dieťaťu takmer tretinu dennej potreby energie.

Do detského jedálneho lístka rozhodne nepatria údeniny - párky, salámy a paštéty pre vysoký obsah skrytého tuku, soli, korenia a celého radu ďalších, pre deti nevhodných látok. Ďalším problémom je konštatovanie, že so stúpajúcim vekom detí stúpa počet detí konzumujúcich nevhodné potraviny typu „fast-food" a slané pochutiny. Ani tieto potraviny spolu s hranolčekmi, pizzou, čipsami, slanými tyčinkami a orieškami nepatria do jedálnička dieťaťa. Soľ nielen nadmerne zaťažuje obličky dieťaťa, ale návyk na výraznejšiu chuť jedla vedie potom k odmietaniu bežne upravenej stravy, napr. v školskej jedálni - deti ju často označujú ako fádnu a bez chuti.

 Kľúčová úloha patrí rodine

Rodinné prostredie hrá podstatnú úlohu vo formovaní stravovacích zvyklostí dieťaťa. Spôsob výživy v rodine je však často podmienený pomerne stabilnými rodinnými tradíciami. Zakorenené stravovacie zvyklosti a výber potravín sa len ťažko menia. Väčšinu výživových chýb si dieťa fixuje už v detstve a prináša si ich do dospelosti. Rodičia by si mali nájsť čas na vytváranie správnych stravovacích návykov u svojich detí aj napriek (často) mimoriadnej zaneprázdnenosti, lebo vzťah k jedlu sa vytvára už od najútlejšieho veku a základom je napodobňovanie dospelých. Dôležité je spoločné konzumovanie jedla celej rodiny, kde možno uplatniť vlastný príklad a vysvetľovať, ktoré potraviny sú zdravé a prečo. Deti by sa nemali do jedla nútiť argumentom, že neobľúbené jedlo je zdravé, aby nevznikol pocit, že jedlá sú alebo dobré a chutné - alebo zdravé. Rovnako nie je vhodné deti odmieňať sladkosťami či nútiť ich dojesť porciu za každú cenu. Stolovanie by malo byť príjemným zážitkom, nie bojiskom. A skôr by sa mal využívať argument „jedz to čo ja" než „jedz čo ti kážem".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu.


Už ste čítali?